Možno ste už niektorí zaregistrovali, že Lesoochranárske zoskupenie VLK rozbehlo petíciu a kampaň "Máme radi vlkov". Na úvod by som chcel povedať, že túto petíciu som už podporil podpisom a podporujem túto kampaň aj inými spôsobmi. Proti tejto petícii sa však ako zvyčajne začínajú ozývať niektorí poľovníci a tak vzniká v rôznych diskusiách na internete klasická prestrelka poľovníci verzus ochranári, kde sa používajú "náboje" = argumenty rôzneho kalibru, niektoré patróny sú však slepé. Chcem tým povedať, že niektoré argumenty sú nekorektné, resp. nekorektne použité. Treba však povedať, že na oboch stranách barikády. Vlk, za ktorého sa bojuje to však nemôže vnímať z logického dôvodu - vlka naše vojny nezaujímajú a ani im nerozumie. Je to nemá tvár, ktorá tu žije už tisíce a tisíce rokov svojim spôsobom života, ktorým ho obdarila príroda. Vybavila ho tiež geneticky tak, aby dokázal prežiť. Je to vrcholový predátor a jeho úlohou je loviť v prvom rade veľké kopytníky, t.j. v našich podmienkach je to hlavne jeleň, diviak a srnec. Hoci občas, keď nemá čo iné do úst nepohrdne ani hlodavcami, či inou menšou potravou živočíšneho pôvodu. Inokedy drží hladovku, alebo očistnú kúru a žerie aj trávu, v truse vlkov sa našli aj rastlinné zvyšky. Percentuálne oproti hlavnej potrave je to však dosť malé množstvo. Domáce kopytníky, u nás predovšetkým ovca sú tiež súčasťou jedálnička vlkov, avšak tvoria iba 1%. V článku Barbory Bačíkovej "Nedovoľme zabíjať symbol našich lesov! Vlk neškodí ale chráni" - s ktorým v podstatných pasážach súhlasím - som sa dočítal:
"Podľa poľovníckych štatistík ulovili vlci v roku 2013 na celom Slovensku 997 kusov jelenej zveri a 256 divia kov. V tej istej poľovnej sezóne ulovili poľovníci 27 987 kusov jelenej zveri a 43 392 diviačej zveri. Poľovníci a vlci si teda delia jeleniu zver v pomere 97 % ku 3 % a diviačiu zver v pomere 99,4 % ku 0,6 %."
Dá sa ale pomer jeleňov či diviakov ulovených poľovníkmi a vlkmi stanoviť podľa poľovníckych štatistík? Poľovnícke štatistiky v niektorých položkách uvádzajú čísla značne odlišné od reality. Napríklad poľovnícke štatistiky z roku 2013 uvádzajú, že je na Slovensku 2102 vlkov. Tomuto číslu neverte ani náhodou! A to priznávajú aj sami poľovníci, že konkrétne toto číslo je viacnásobne nadhodnotené. Písal som o tom v článku. Veriť sa skôr dá číslam, ako je počet poľovníkmi ulovených diviakov a jeleňov, aj keď do tejto štatistiky nie sú započítané upytliačené kusy. Otázka znie, ako dôveryhodné sú čísla "vlci ulovili v roku 2013 na celom Slovensku 997 kusov jelenej zveri a 256 diviakov." Na to sa pozrieme bližšie.
Tieto čísla sú poznačené tým, že nie všetky vlkmi ulovené kusy jeleňov či diviakov sa do tohto čísla dostanú - veľa vlčích úlovkov objavených nie je. Ako máme teda správnejšie určovať, v akom pomere si delia jeleňov či diviakov poľovníci a vlci? Pokúsim sa tu načrtnúť objektívnejší spôsob.
Kto má chuť sa hlbšie zaoberať potravnou ekológiou vlka, doporučujem napríklad túto literatúru: "Potravná ekológia vlka (Canis lupus) v slovenských Karpatoch, 2002, Slavomír Finďo". V rokoch 1992-1999 zozbierali aj za pomoci dobrovoľníkov 356 vzoriek trusu v 13 pohoriach na Slovensku. Analýzou toho trusu bolo zistené, že hlavnou potravou vlka na Slovensku v rokoch 1992-1999 bola jelenia zver. Keďže rozlišovanie srsti jeleňov a srnčej zveri vo vzorkách trusu je nespoľahlivé, obidva druhy boli zaradené do spoločnej kategórie jeleňovité, ktorých frekvencia bola 69%, Druhou najdôležitejšou zložkou potravy bol diviak, 21%. Podľa areálu bola frekvencia diviakov najvyššia na Východnom Slovensku a to až 29%, naopak na strednom Slovensku len 12%. Iba v 2 vzorkách z Tatier sa našli zvyšky kamzíka a v jednej zajaca. Hlodavce tvoria podľa práce 5%, rastliny 1%, ovce 1%, neurčené 1% a ostatné 2%. V iných prácach sa uvádzajú iné čísla - nie však veľmi odlišné, preto neurobíme chybu, ak budeme vychádzať z tejto práce. Ďalšie čísla, ktoré potrebujeme k výpočtu sú počet vlkov na Slovensku a množstvo mäsa, ktoré v priemere spotrebuje jeden vlk za 1 deň. Vlk samozrejme nežerie každý deň, jedná sa o priemerné číslo prepočítané na 1 deň. Literatúra uvádza od 1,3 do 4kg na vlka a deň. 1,3kg je pritom minimum, ktoré je nutné, aby fungoval bazálny matabolizmus vlka - teda aby vlk vôbec prežil. Ja som počítal s číslom 2kg mäsa na vlka a deň v priemere, lebo naši vlci nie sú takí ťažkí, ako vlci v Kanade, ktorí asi konzumujú viac mäsa. Ďalší výpočet je triviálny. Ak je na Slovensku povedzme 500 vlkov (približná zhoda z rôznych zdrojov) a jeden vlk v priemere denne spotrebuje 2kg mäsa (najčastejší údaj z literatúry) to máme spolu 365000 kg ročne a pri priemernej váhe uloveného jeleňa 120kg je to cca 3042 jeleňov ročne. Samozrejme, vlci nejedia iba jeleňov a tak údaj treba upraviť. 69% potravy vlka tvorí jeleň a srnec. Koľko je z toho jeleň, to je ťažké presne stanoviť, dá sa to iba odhadnúť. Odhad urobím tak, že v literatúre sa uvádza, že srnec je až na 3. mieste za diviakom. A keďže diviak tvorí 21% potravy vlka, srnec by mohol napríklad 15% - to je môj nepresný, ale vcelku dobrý odhad. Zo 69% teda 15% tvorí srnec a 54% jeleň. Číslo 3042 teda upravím na 1643. Vlci teda na Slovensku za 1 rok ulovia približne 1643 jeleňov. Údaj o počte jeleňov ulovených poľovníkmi vezmeme za rok 2013 z poľovníckej štatistiky. Je to 27987 jeleňov. Poľovníci a vlci teda spolu v roku 2013 ulovili 29630 kusov jeleňov. Z toho vlci ulovili 5,5% a poľovníci 94,5%.
Poľovníci a vlci si teda delia úlovky jeleňov v pomere 94,5 : 5,5.
Podobný výpočet by sa dal urobiť aj pre diviakov, ale tam by ten pomer bol ešte väčší v prospech poľovníkov. Samzorejme, že tento výpočet si nenárokuje byť celkom presným, ale dobre odráža realitu. Výsledok závisí od toho, akú prácu použijem k potravnej ekológii vlka, koľko vlkov dosadím do vzorca a aké číslo zvolím pre spotrebu mäsa na 1 vlka a 1 deň. Ak tieto čísla zvolím konsenzuálne a objektívne, mal by vyjsť aj konsenzuálny a objektívny výsledok, na ktorom sa zhodnú poľovníci aj ochranári.
Poznámka: Vyššie uvedený pomer je po prepočte na celé územie Slovenska. Ako však vieme, vlci nežijú na celom území, iba približne na polovici územia Slovenska. Vyššie uvedený pomer by tak trebalo rozdeliť na dve samostatné časti. a) Územie bez vlkov b) Územie s Vlkmi. Podrobný výpočet robiť nebudem, niet na to času, ale kto by mal záujem, môže vychádzať z poľovníckych štatistík, informácií Štátnej ochrany prírody o území, kde sa vyskytuje vlk a z vyššie uvedeného spôsobu výpočtu. Iba veľmi hrubo: Na území, kde vlk nežije ulovia všetky jelene poľovníci, t.j. pomer bude 100 : 0. Na území, kde vlk žije bude pomer 89 : 11. Je to však iba veľmi hrubý odhad, v prípade, že poľovníci na území s výskytom vlka ulovia viac jeleňov, ako na území bez výskytu vlka, percento (89%) stúpne samozrejme v prospech poľovníkov na území, kde sa vlk vyskytuje.
Nie je teda opodstatnené tvrdenie, že vlk kántri poľovníkom jeleňov a diviakov v revíri, pretože ten pomer úlovkov či už jeleňov alebo diviakov je vysoko v prospech poľovníkov a v neprospech vlka.
V Prešove, 20. mája 2015
Ing. Emil Grobauer