Vyhľadávanie


Kontakt

Ing. Emil Grobauer
Tatranská 18
Prešov
08001

+421.517710398

E-mail: vega@vegamicro.sk

Zastavme zabíjanie vlkov!

21.11.2017 07:12

Neúmerné rúbanie lesov je obrovský problém, ktorý začína trápiť mnohých občanov. O tom svedčí aj fakt, že k výzve MY SME LES sa za 4 dni pridalo viac ako 55 000 ľudí. Za tak krátky čas sa ešte nikomu na Slovensku nepodarilo vyzbierať toľko podpisov k environmentálnej téme, ako skupine ochranárov okolo Erika Baláža a Karola Kaliského. Podpisy stále pribúdajú. Verím, že sa táto podpora pretaví aj do konkrétnych činov, ktoré nakoniec zastavia bezbrehé rúbanie lesov na Slovensku. Tých lesov, ktoré sú domovom mnohých živých tvorov, počnúc tými najmenšími a končiac najväčšími alebo najdôležitejšími. Medzi také patria napríklad dáždnikový druh tetrov hlucháň a vrcholový predátor vlk dravý. Rúbanie lesov znamená ubúdanie dôležitých biotopov a to zasa zmenšuje životný priestor viacerých druhov živočíchov a rastlín. Strácame biodiverzitu, čo jedného dňa povedie k tomu, že utíchne aj spev vtákov a naša krajina zostane tichá. 

V tento čas je veľmi dôležité, aby sme začali byť aktívni, to znamená, že podpisom pod iniciatívu MY SME LES to neskončilo, ale iba začína. Iba naša aktivita dokáže veci pohnúť tým správnym smerom. Zachytil som argument: Prečo trieštite sily? Prečo teraz vyťahujete vlčí problém? Najprv treba vyriešiť lesy. Áno, lesy sú prvoradý problém, je to životný priestor pre biodiverzitu. Nesúhlasím vašak s tým, žeby sme všetky ostatné problémy mali odložiť ad acta a čakať. Práve naopak! Nastal čas začať riešiť všetky tie problémy životného prostredia, ktoré sa nehýbu, ktoré sa zablokovali, zabetónovali. Každý, kto niečo rieši v oblasti životného prostredia by práve dnes mal zbystriť pozornosť a mal by byť dvojnásobne aktívny, ako zvyčajne. Ja riešim vlkov a preto som zbystril pozornosť a zvýšil aktivitu. Často počúvame, XY nekecá, XY maká. Nuž, občas treba aj kecať a vyjasniť si veci, opraviť svoje stratégie a taktiky, aby sme mohli efektívnejšie makať. A dnes nastal čas aj na to, aby sme zamakali. Napríklad tým, že pošleme svoje osobné listy ministerke Matečnej a ministrovi Sólymosovi. Tí, čo toľko hovoria  o celoročnej ochrane vlka na celom území Slovenska majú teraz možnosť ukázať, že dokážu nielen kecať, ale aj makať. Ženy dokážu riešiť viacero problémov súčasne, tak si z nich vezmime príklad aj my muži a riešme lesy, riešme vtáky, riešme vlkov a všetky ostatné veci, čo sa prestali hýbať. Teraz! Nie zajtra. Teraz je ten správny čas! 

Ďalší argument, ktorý som v súvislosti s vlkmi zachytil je tento: "Jedna vec je, že keď to nebude oficiálne, budú to strieľať neoficiálne. A s tým nikto nič nenarobí. Aj teraz sa tak medvede strieľajú. Už si o tom aj vrabce čvirikajú." Áno, obrovský problém je pytliactvo na vlkov. Pytliactvo sa nedá úplne eliminovať, to zostane vždy. Dôležité je však obmedziť pytliactvo na minimálnu možnú úroveň. To však nedosiahneme uťahovaním šrúbov, územnými obmedzeniami lovu, byrokratizáciou lovu vlka, sprísňovaním (a zneprehľadňovaním) pravidiel. Tým dosiahneme pravý opak, to znamená rast nelegálneho lovu vlka dravého. V praxi vidíme, že počet oficiálne nahlásených usmrtených vlkov poklesol a niektorí propagandisti jasajú a vravia o úspechu. Pokles má však svoje tienisté stránky, tento pokles je pravdepodobne sprevádzaný rastom pytliactva, ako naznačujú aj sami poľovníci, napríklad Ing. Jaroslav Ďurík, ktorý píše články o vlkoch do poľovníckych časopisov. Pána Ďuríka treba doplniť, že je tu ešte jeden ďalší dôvod poklesu nahlásených úlovkov a ten je zákaz spoločných poľovačiek na vlkov. Moje terénne pozorovania od roku 2010 jasne ukazujú, že vplyv pytliactva je pomerne významný a zrejme po zavedení prísnejších podmienok lovu vlka vzrástol. Pán Ďurík navrhuje ako poľovník obmedziť rast pytliactva tým, že sa opäť vrátime k starému modelu, teda rozšírenie doby lovu, zrušenie byrokracie pri love vlka a zrušenie územných obmedzení. Celkom ho chápem, pretože poľovníkov cieľ je vlka uloviť a trofej vystavovať na výstavách. V Programe starostlivosti o vlka dravého sa o vplyve pytliactva nehovorí prakticky nič. A nehovorí sa tam nič ani o Africkom more ošípaných. Prečo toto záhadné mlčanie? 

Spomína sa tam klasický mor ošípaných (KMO) a význam predácie vlkov na populáciu diviačej zveri v súvislosti s výskytom vírusového ochorenia klasického moru ošípaných a diviakov na Slovensku (Strnádová 2000), ale ďalej v texte sa to už nerozoberá, teda záhadné ticho. Africký mor ošípaných a diviakov ako keby ani neexistoval a pritom toto ochorenie je nákazlivejšie, ako KMO a môže spôsobiť väčšie hospodárske škody. Aj preto je potrebné Program starostlivosti o vlka dravého znovu otvoriť, prizvať ďalších odborníkov, celý proces stransparentniť, aby bolo možné aj verejné pripomienkovanie tohto podľa mňa strategického dokumentu. Preto som napísal 2 otvorené listy. Jeden ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriele Matečnej a jeden ministrovi životného prostredia László Sólymosovi. Tieto listy si môžete pozrieť a stiahnuť tu, môžete si ich upraviť podľa vlastných možností a poslať ministrovi a ministerke: https://www.cergovfilm.com Kto má problém so sťahovaním, môže sa obrátiť priamo na mňa, pošlem e-mailom.

Buďte aktívni, teraz je na to ideálny čas práve v súvislosti s iniciatívou MY SME LES. Pošlite aj vy svoj osobný list ministrovi Sólymosovi a ministerke Matečnej. Pytliactvo na vlkov treba znížiť, ale nie tak, ako navrhuje pán Ďurík. Pytliactvo na vlkov obmedzíme tak, že presadíme celoročnú ochranu vlka dravého na celom území Slovenska. Na to existujú zahraničné skúsenosti a štúdie, že to tak je. Priaznivý stav populácie vlka na Slovensku nedosiahneme tak, že budeme uťahovať šrúby a sprísňovať podmienky lovu, to má práve opačný efekt - rastie pytliactvo na vlkov. Dosiahneme ho tak, že presadíme celoročnú ochranu vlka dravého na celom území Slovenska. Postupné kroky, ktoré vidíme dnes nevedú k celoročnej ochrane vlka, vedú k realizácii Programu starostlivosti o vlka dravého, kde sa s celoročnou ochranou vlka dravého vôbec neuvažuje. Preto treba tento dokument čím skôr znovu otvoriť a zmeniť jeho obsah! Dlžíme to vlkom priatelia! Nastal čas činov, konajme!

21.november 2017, Emil Grobauer