Vyhľadávanie


Kontakt

Ing. Emil Grobauer
Tatranská 18
Prešov
08001

+421.517710398

E-mail: vega@vegamicro.sk

Prebytočné zabíjanie

30.05.2018 17:21

Podnetom k napísaniu tohto článku bol iný článok s názvom "Zamyslenie o vlkoch" v časopise Naše poľovníctvo 5/2018 autorov Emil Guldán a Daniel Matečný. Autori sami seba označili za "starých poľovníkov".  V článku odznelo niekoľko zavádzajúcich tvrdení. Pozrime sa napríklad na toto tvrdenie autorov, citujem: "O tom, že vlk loví selektívne t.j. slabú a chorú zver nemožno ani hovoriť. Vlčia svorka jednoducho zlikviduje i celú čriedu srnčej zveri. Viackrát som na snehu našiel zvyšky troch-štyroch srncov. Spomínam si, že napr. na Poľane vo februári 1950 svorka vlkov napadla čriedu jelenej zveri, kde na ploche možno 2ha strhla 3 jelenice, no ani jednu neskonzumovali celú. A o niekoľko dní si v inej časti revíru ulovili ďalšie. O vášni vlkov loviť ma presvedčili aj prípady v okrese Svidník, kde vlčia svorka napadla ovce a naraz ich zahlušila aj viac ako 10 či 15. Spomínam si, že v roku 2006, keď v zime napadlo veľa snehu, na východe krajiny vlky strhli veľa jelenej zveri a pritom ju vôbec nekonzumovali. Veľakrát to vyzeralo tak, že lovia jeleniu zver len tak z "pasie": vo vysokom snehu sa nedokázala pohybovať a uniknúť, a tak ju jednoducho strhli a nechali tak." koniec citátu.

Tieto príbehy sú podľa autorov "dôkazom", že vlk neloví selektívne, ale loví z pasie, zo zábavy. Takéto skratkovité uvažovanie je typické pe ľudí, ktorí si veci nenaštudujú, nezaoberajú sa problémom do hĺbky, nemajú dostatok informácií a možno chcú vlkom aj uškodiť v záujme toho, aby sa vlci lovili aj naďalej a čo najviac. Svedčia o tom aj takéto vyjadrenia, citujem: "Početnosť raticovej zveri nemá riešiť vlk, ale človek". Prebytočné zabíjanie koristi alebo domácich zvierat vlkmi samozrejme existuje, ale tento fenomén, ktorý bol aj predmetom vedeckých výskumov vedci vysvetľujú celkom inak, ako spomínaní dvaja páni poľovníci. 

Ľudia, ktorí nemajú radi vlkov často nazývajú fenomén prebytočného zabíjania "športovým zabíjaním" alebo "zabíjaním pri vzrušení" - to všetko je iba variácia na tú istú tému, že kedykoľvek vlci zabíjajú viac, ako môžu na posedenie skonzumovať, to údajne dokazuje, že vlci zabíjajú zo športu a pre zábavu, alebo len kvôli samotnému zabíjaniu. Akýkoľvek vlčí biológ, ktorý študoval vlkov vo voľnej prírode vysvetlí, že lov jeleňov je pre vlkov skutočne nebezpečný. Jeleň prevažuje vlka hmotnosťou päť až sedemkrát. Jeleň disponuje pomerne nebezpečnou zbraňou, rovnako ako jelenica a to sú kopytá. Dobre mierený kop môže zlomiť vlkovi čeľusť, alebo mu spôsobiť iné ťažké zranenie. Nedávno som mal možnosť zachytiť do fotopasce takto zraneného vlka. Bol to smutný pohľad. Jeleň má okrem toho aj parohy, ktorými môže spôsobiť vlkom zranenie. Rozhodne teda neplatí, že vlk uloví všetko, na čo sa pozrie. Štúdie, ktoré sa nedávno uskutočnili v Yellowstone ukazujú, že pri útokoch na jelene sú vlci úspešní iba v 18 až 28% prípadov. Počas miernych zím, kedy sú jelene v dobrej kondícii, úspešnosť klesla na 18%. Naopak, počas tuhých zím majú jelene problém. Sú oslabené nedostatkom potravy a môžu uviaznuť v hlbokom snehu. Vtedy sa úspešnosť lovu zvýšila na 28%. Vlci nie sú stroje na zabíjanie a lovia preto, aby sami prežili, nie zo "športu" či "zábavy".  Nie je pravda, že ak sa vlkom počas tuhej zimy s množstvom snehu podarí uloviť  viac kusov koristi, že ju nechajú len tak, bez toho, aby ju skonzumovali. Viac kusov ulovia preto, lebo čo neskonzumujú, to si "odložia" a vrátia sa ku koristi neskôr. Prebytočné zabíjanie im umožňuje strácať v tuhej zime menej energie a získať viac potravy. Vlci sa ku strhnutej koristi vracajú a ak ulovili viac kusov, tak, pokiaľ ich nevyruší človek, alebo im v tom nezabráni odvezením koristi, tak sa ku koristi vrátia a počas viacerých dní ju skonzumujú. Korisť okrem toho poslúži aj iným druhom mäsožravcov či dravých vtákov alebo krkavcov. Takéto podmienky však počas roka panujú len zriedkavo a preto je prebytočné zabíjanie v prírode veľmi zriedkavým javom. Prípad prebytočného zabíjania domácich zvierat má podobné motívy, tu však nehrá rolu zlé počasie a veľa snehu, ale jednoducho fakt, že ovca je ľahko uloviteľná korisť. Prebytočne zabitých ovcí býva preto podstatne viac, ako prebytočne zabitých divo žijúcich kopytníkov a vlci sa už ku koristi nevracajú, lebo človek zabité ovce odvezie preč. Vlk loví selektívne, teda v prvom rade staré, mladé alebo choré, či inak znevýhodnené jedince a prebytočné zabíjanie sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo v zime pri nepriaznivých poveternostných podmienkach, hlavne pri hlbokom snehu, ktorý neunesie kopytníka, ale unesie vlkov. 

30.máj 2018, Emil Grobauer