Vyhľadávanie


Kontakt

Ing. Emil Grobauer
Tatranská 18
Prešov
08001

+421.517710398

E-mail: vega@vegamicro.sk

Homo stultus

27.06.2018 09:55

Novinár Julian Cribb napísal ešte v roku 2011 do prestížneho vedeckého časopisu Nature, že latinský názov nášho druhu Homo sapiens (Človek múdry) je podľa medzinárodných pravidiel nesprávny a mal by sa zmeniť. Indícií, že tento pán má pravdu je obrovské množstvo. Človek sa veľakrát nespráva ani rozumne, ani múdro. Často vidíme, že sa správa vyložene hlúpo. Ľudová tvorivosť splodila následne množstvo alternatívnych názvov pre náš druh. Spomeniem pár príkladov. 

Homo stupidicus, Homo destructus, Homo phobious, Homo extinctus, Homo americanus, Homo consumus, Homo stultus (človek hlúpy) a mnoho ďalších, vrátane trojslovného pomenovania Homo violenticus stupidicus (s ohľadom na to, ako kruto sa správame ku zvieratám). 

Načriem do plného súdka príkladov hlúposti človeka v našom rodnom Slovakistane, aby sme nemuseli chodiť k susedom. A vyberám z tohto súdka príklad týkajúci sa predmetu môjho nehynúceho záujmu - vlka dravého, či komplexnejšieho záujmu o celé lesné ekosystémy, ako oázu života tvorov mne tak blízkych. Homo stupidicus začal ťaženie proti lykožrútovi. Snahou bolo zachrániť les pred týmto údajne najväčším nebezpečenstvom pre naše lesy. Výsledok? Výsledkom nebolo zničenie tohto nanajvýš vitálneho tvora, ani záchrana lesov. Však holiny, čo zostali po tomto ľútom boji už ťažko nazvať lesom. Holina je bezlesie. Čo teda Homo stultus zachránil? Zhola nič. A prečo to urobil? Tu musím pripomenúť schizofrenickú podstatu nášho druhu. Na jednej strane schizo-mince svieti hlava Homo stultus a na druhej strane hlava Homo sapiens. Tí, čo to urobili, boli dostatočne múdri na to, aby naplnili svoje kontá a peňaženky. 

Ďalším príkladom, ktorý som už naznačil vyššie je náš prístup ku zvieratám, špeciálne ku kopytníkom a k vlkovvi dravému, ako ich hlavnému predátorovi. Podobne, ako v prípade lykožrúta nám tu hrozia dve vážne "hrozby" a nárek sa ozýva jednak zo strany poľnohospodárov a chovateľov ošípaných a z druhej strany nariekajú celkom opodstatnene lesníci. Tí prví sa obávajú, že prídu o svoje chovy, ktoré budú musieť celkom zlikvidovať, keď k nám dorazí africký mor ošípaných a diviakov nehovoriac o škodách, ktoré spôsobujú diviaci na poliach. Tí druhí zasa bedákajú nad obrovskými škodami, ktoré im vznikajú v lesnom hospodárstve. Premnožené jelene totiž okusujú stromčeky, napríklad mladé jedličky a jedľa sa potom nedokáže zmladzovať. Škody rastú do miliónov EUR. O týchto dvoch problémoch sa v poslednom čase veľmi píše v poľovníckych časopisoch a na ministerstve pôdohospodárstva kujú plány a opatrenia, ako s týmto naložiť. Objavujú sa informácie, že polovicu všetkých jeleňov a diviakov treba skántriť (a teda naplniť ich mäsom mrazničky poľovníkov). Riešením má byť teda genocída zvierat a návrat k ľudovému poľovníctvu, lebo spanštelí papaláši a bohatí nájomcovia revírov to spraviť nedokážu. Tých zaujímajú iba trofeje. 

Príznačné je, že Homo stultus sa nedokáže hlbšie zamyslieť a veci náležite analyzovať. Ak by to totiž urobil, musel by prísť k nasledovným záverom. Počty veľkých kopytníkov a diviakov nevzrástli z večera do rána. Trvalo to cca 20 rokov. Kým v roku 2000 sa na Slovensku ulovilo za rok 17 000 diviakov a 10 000 jeleňov, tak v roku 2017 sa už ulovilo 70 000 diviakov a takmer 40 000 jeleňov, čo je štvornásobný nárast! Nepriamo to indikuje nárast populácie týchto "škodcov" chovateľov a lesníkov. V oboch prípadoch sa rozšírila aj plocha, kde títo "škodcovia" pôsobia. Dnes žijú jelene a diviaky aj tam, kde pred rokom 2000 chýbali. Výskumníci z NLC a úradníci na ministerstve oznamujú: Máme koncepciu. Citujem: " Ak sa zistí nerovnováha, treba vykonať opatrenia. Predpokladom je správne nastavenie legislatívnych predpisov. ... v regiónoch kde stavy zveri prekračujú únosnú miieru, nastal čas prebudiť sa." Koniec citátu. Rovnováhu však v prírode odjakživa zabezpečovala príroda sama a nie Homo excentricus či Homo stultus. Kto tú rovnováhu narušil? Homo stultus. A teraz ide Homo stultus opäť rovnako hlúpym spôsobom naprávať svoju predošlú hlúposť. Dopadne to samozrejme opäť katastrofálne, presne tak, ako v prípade naprávania lykožrúta, keď po "náprave" nezostal les, ale bezlesie. Teda predmet toho, čo sa snažili zachrániť zmizol z povrchu Zeme a na jeho mieste sa rodí plantáž na drevo. 

Vráťme sa ale k vlkovi. Homo sapiens by mal hľadať skutočné príčiny premnoženia kopytníkov. Hlavným predátorom jeleňov a diviakov nie je nik iný, ako vlk dravý. Ak sme tohto predátora desaťročia zabíjali a likvidovali, celkom logickým vyústením týchto našich hlúpych počinov je premnoženie veľkých kopytníkov. Nestalo sa to z večera do rána, trvalo to spomínaných takmer 20 rokov. Do súčasného stavu sme smerovali 20 rokov aj tým, že sa zver intenzívne v zime prikrmovala. Homo stultus nie je ochotný odstrániť podstatu problému - teda prestať zabíjať vlkov. Homo stultus bude radšej kántriť jelene a diviaky, lebo tak mu káže jeho egocentrický záujem. Teda plná mraznička. Chráň Boh steaky prenechať nenažraným vlkom!  Riešenie, ktoré navrhuje Homo sapiens: dajme konečne vlkom pokoj, začnime ich celoročne chrániť, aby si mohli bez rušenia plniť svoju ekologickú úlohu. A ak chcete páni poľovníci urobiť "nápravu" rýchlo, lebo vlkom by to trvalo presne tak dlho, ako situácia vznikala, teda 20 rokov, tak si teda naplňte tie svoje mrazáky a dajte vlkom konečne pokoj! Inak sa situácia časom zopakuje presne tak, ako sa zopakuje aj pri smrekových plantážach na drevo.

Záverom. Ak by sme v roku 1998 zaviedli celoročnú ochranu vlka dravého, dnes sme nemuseli čeliť škodám spôsobeným jeleňmi a diviakmi v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Poučme sa z toho a zaslúžme si meno Homo sapiens.

Emil Grobauer, 27.6.2018