Najprv trochu čísel. V sezóne lovu vlka 2015/2016 trvajúcej od 1.novembra 2015 do 15.januára 2016 zabili poľovníci na Slovensku 43 vlkov. Kvóta lovu bola stanovená na 90, ale poľovníci ju nedokázali využiť, čo je dôsledkom sprísnenia pravidiel lovu, predovšetkým ale zákazu lovu vlkov na spoločných poľovačkách. V prešovskom kraji sa ulovilo najviac, 21 vlkov, čo je takmer polovica všetkých ulovených vlkov, pričom kvóta bola 28. V žilinskom kraji ulovili 9 vlkov, kvóta bola 24. V košickom kraji ulovili 5 vlkov, kvóta bola 12. V banskobystrickom kraji ulovili 8 vlkov, kvóta bola 25. V trenčianskom kraji kvótu 1 nevyužili. V mojom záujmovom území, t.j. pohoria Čergov, Levočské vrchy, Branisko a okolie Prešova bolo ulovených 10 vlkov, čo je takmer polovica vlkov ulovených v prešovskom kraji. Na Čergove boli ulovení 4 vlci, v Levočských vrchoch 3 vlci a v blízkosti Braniska v katastri obce Ordzovany dvaja vlci (Poznámka: geograficky patrí do Levočských vrchov, ale z hľadiska príslušnosti ide pravdepodobne o vlkov z Braniska), 1 vlk pri obci Podhorany, vzdušnou čiarou 3km od Tulčíka. Najťažší vlci boli ulovení v košickom kraji pri obci Hnilčík, samec 49kg a pri obci Štós samec 45kg. Ale aj v blízkosti obce Jakubovany na Čergove bol ulovený 45kg samec. Bližší pohľad na jednotlivé pohoria prezrádza nasledovné fakty. Napriek celoročnej ochrane vlka na území európskeho významu SKUEV0332-Čergov s rozlohou viac ako 6029ha v okolí tohto chráneného územia boli zastrelení 4 vlci, čo je takmer 10% všetkých úlovkov vlka na Slovensku v sezóne 2015/2016. Dôvodom je to, že SKUEV Čergov zaberá len centrálne časti na juhu Čergova a v okrajových častiach, kde sa sústreďuje aktivita poľovníkov ochrana už neplatí. Stačí, ak vlk vybehne z SKUEV Čergov na lov kdesi nižšie, resp. na rozhranie lesa a pastvín, kde na neho čakajú poľovníci. V štyroch prípadoch sa to vlkom stalo osudné. Z uvedeného vyplýva (keďže podobný scenár bol aj v minulej sezóne), že SKUEV0332-Čergov nie je schopné vlkov na 100% ochrániť, je to pomerne málo efektívny nástroj ochrany vlkov. Na Čergove boli ulovení vlci v katastroch obcí Závadka, Šarišské sokolovce, Drienica a Červená voda. V severnej časti Čergova, kde je SKUEV Čergovský Minčol nebol oficiálne nahlásený ani jeden úlovok. Tu sú pravdepodobne vlčie svorky vedené skúsenými rodičovskými pármi a aj terén je pre poľovníkov náročnejší. V južnej časti Čergova v okolí Hradovej hory padnú vlci poľovníkom za obeť oveľa častejšie, vysvetlenie môže spočívať v tom, že tieto svorky boli často decimované a narušila sa ich sociálna štruktúra. Rodičovské páry boli pravdepodobne často vystrieľané a územie obsadzujú mladší a neskúsení vlci. V Levočských vrchoch padli za obeť poľovníkom najmenej traja vlci (počítam len oficiálne nahlásené úlovky) v katastroch obcí Tichý potok, Jakubany a Ihľany. Nad Tichým potokom bol vlk zastrelený blízko koryta rieky Torysa 30.12.2015 ráno o 7:15. Išlo o 5 ročnú vlčicu o hmotnosti 35kg. Rieka Torysa tvorí prirodzenú hranicu vlčích svoriek v Levočských vrchov, preto som nedokázal identifikovať, ku ktorej svorke patrila, predpokladám ale svorku na ľavej strane rieky, kde som zaznamenal úbytok dvoch členov z pôvodne 12 člennej svorky. Všeobecne väčšina úlovkov vlkov v sledovanom území bola situovaná do blízkosti lesných ciest a do blízkosti styku lesa a pastvín/lúk na okrajoch lesa nad obcami. Ulovení vlci sa väčšinou pohybovali sami, iba v jednom prípade nad obcou Jakubany v Levočských vrchoch poľovník určil 7 člennú svorku. V blízkosti pohoria Branisko (ale geograficky ešte v Levočských vrchoch), kde sledujem 5 člennú svorku boli v katastri obce Ordzovany tým istým poľovníkom z Vyšného Slavkova zabití dvaja vlci. Poľovník zhodou okolností nesie meno slávneho rodáka z Vyšného Slavkova Gustiho P., ktorý zahynul na konci 2. svetovej vojny. Spomínal som ho na FB. Prvý vlk padol 17.11.2015 a bola to 35kg vlčica. Neskôr 11.12.2015 blízko toho istého miesta zastrelil 41kg vlka. Zostáva mi len zistiť, či 5 členná svorka, ktorej teritórium zasahuje aj do uvedených lokalít neutrpela straty. Bolo by to vážne narušenie ich sociálnej štruktúry. Táto svorka aj minulý rok utrpela stratu 2 členov, zmenšila sa z 5 na 3, ale straty doplnila dvoma mláďatami, ktoré prežili minimálne do jesene 2015. Od roku 1975, kedy bola zavedená čiastočná ochrana vlka na Slovensku sa vlk stále loví. Ochrana vlka sa v posledných rokoch zvýšila vďaka snahe ochranárskych zoskupení, ktoré dotlačili našu vládu k tomu, aby rešpektovala požiadavky siete chránených území NATURA2000 a požiadavky Česka, Poľska a Maďarska, kde je vlk celoročne chránený. Jednotlivé opatrenia majú však rôznu účinnosť. Za najdôležitejšie opatrenie, ktoré najviac vlkom pomohlo jednoznačne považujem zákaz lovu vlka na spoločných poľovačkách. Odkedy bolo toto opatrenie zavedené, poľovníci nedokážu individuálnym spôsobom kvótu lovu naplniť. Dôležitá je tiež obhliadka pracovníkom Štátnej ochrany prírody na mieste ulovenia, vďaka čomu máme presné informácie. Stále však netušíme, koľko vlkov ročne zabijú pytliaci. Argument, že každý jeden zachránený vlčí život je dobrý neobstojí. Ja tvrdím, že každý jeden zmarený vlčí život je vizitkou našej spoločnosti vo vzťahu k prírode. Nech si zástancovia kompromisov spočítajú, koľko vlčích životov bolo od roku 1975 zmarených. V roku 1975 sa začala čiastočná ochrana vlka na Slovensku a doteraz pokračuje v rôznych "vylepšených" podobách, čo znamená, že vlci sa zabíjajú ďalej. Uspokojovanie sa s kompromismi znamená, že sme rezignovali na skutočné hodnoty a ciele, ktoré sme si kedysi dávno dali.
