Vyhľadávanie


Kontakt

Ing. Emil Grobauer
Tatranská 18
Prešov
08001

+421.517710398

E-mail: vega@vegamicro.sk

Poľovníci a vlci

05.11.2015 07:43

"Vlk je dokonalý predátor, doslova klenot vybrúsený miliónmi rokov všemocnej evolúcie, ktorý žil v našich lesoch dávno pred príchodom človeka bez toho, aby rozvrátil rovnováhu panujúcu v prírode. Naopak, plní v lesných ekosystémoch dôležité úlohy, ktoré v jeho neprítomnosti musí zabezpečovať človek - často neúspešne." Tieto vety nenapísal ekológ, ochranár, ale poľovník Ing. Marcel Lehocký v predslove jednej krásnej knihy o vlkoch Ivana Kňazeho, ktorý má tiež pomerne blízko k poľovníkom, ale vlkov loví výlučne fotoaparátom. A úspešne, o čom svedčí množstvo úchvatných fotografií vlkov z rôznych pohorí Slovenska. Život ma naučil, že čo človek, to iný názor a preto nenájdeme dvoch ľudí s rovnakým spektrom názorov na to, čo sa deje vo svete okolo nás. Tak, ako medzi ochranármi, tak aj medzi poľovníkmi sa nájde pestrá paleta rôznorodých názorov. A názory na vlkov nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou. Medzi poľovníkmi nájdeme názory, ktoré hovoria, že sa vlk napriek zákazu lovu na časti územia Slovenska bude loviť na tomto území nezákone a úlovky sa samozrejme nahlasovať nebudú. A medzi poľovníkmi nájdeme aj takých, ktorí vlka obdivujú, vidia v ňom to, čím vlk v skutočnosti je - teda jedným z kamienkov mozaiky dobre fungujúceho ekosystému - a nájdeme aj takých, ktorí sa lovu vlka z etických dôvodov zriekli a lovia ho už len fotoaparátom. Nedá sa očakávať, žeby sa tieto názory z jedného dňa na druhý zmenili, lebo človek svoje názory mení len veľmi nerád. Signalizuje to však, že pohľad na úlohu vlka v našej prírode sa začína meniť aj v poľovníckej komunite. Tí, čo vlka stále chcú loviť často argumentujú tým, že vlk robí škody na poľovnej zveri. Vyššie menovaný poľovník Ing. Lehocký však píše: "O škodách spôsobených vlkom v pravom zmysle slova môžeme rozprávať len v prípade strhnutia hospodárskych zvierat." A keďže hospodárske zvieratá podľa potravných analýz tvoria iba 1% koristi vlka, tieto škody zákonite nemôžu byť veľké, navyše tieto škody v záujme ochrany vlka kompenzuje štát. Strhnutie jeleňa, srnca, diviaka atď. vlkmi teda nemôžeme chápať ako škodu spôsobenú poľovníkom, pretože je to prirodzená súčasť kolobehu v prírode. Vlk si len plní svoju úlohu vrcholového predátora, ktorú dostal do daru počas evolúcie od Prírody. A s takýmto názorom sa stotožňuje aj značná časť poľovníkov. Preto, ak nájde poľovník strhnutého jeleňa alebo diviaka vo svojom revíri a dokáže rozpoznať znaky, ktoré svedčia o tom, že to urobili vlci, je to pre poľovníka signálom prítomnosti vlka na danom území a nie dôvodom na šírenie paniky v zmysle, "vlci vyčíňajú v revíri", "vlci nám kántria jeleňov a diviakov". Prítomnosť vlkov je naopak dobrým znamením, že tento ekosystém funguje tak, ako má, že vlk odstraňuje predovšetkým mladé a choré jedince čím prispieva k lepšiemu zdravotnému stavu zveri a prirodzenému výberu, ktorý napríklad zvyšuje aj trofejnú hodnotu lovenej zveri. Je pravda, že občas za vysokej snehovej pokrývky dokážu vlci uloviť aj kapitálneho jeleňa, ale to je tiež súčasťou kolobehu v prírode a nestáva sa to často. Poľovník by si teda mal uvedomiť, že vlk nie je jeho konkurent, ale práve naopak, vlk je v revíri prospešný. A nielen v revíri, ale vlk je prospešný aj lesu, preháňa zver a znižuje škody spôsobené zverou na lesných porastoch. Existujú dokonca štúdie, ktoré hovoria, že ak je v krajine prítomný vlk, mení sa celá krajina k lepšiemu stavu, zvyšuje sa biodiverzita. (Ako vlci menia rieky - How Wolves Change Rivers) www.youtube.com/watch?v=7E8DZYeMMiA V čase, keď pozorujeme všade vo svete negatívne trendy stavu prírody, keď rýchlo miznú druhy, ubúda biodiverzita, klčujú sa lesy, mizne divočina si aj poľovníci začínajú čoraz viac uvedomovať potrebu prírodu chrániť. Je to presne v duchu sv. Huberta, patróna poľovníkov, ktorý počas života radikálne zmenil svoje názory. Svätý Hubert bol podľa legendy akvitánsky princ (656-727), ktorý žil neviazane, bol márnotratný, holdoval lovu, neskôr sa naučil vážiť si zvieratá a prírodu, prijal kresťanstvo, stal sa biskupom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Ardén. Dnes je vlk pre mnohých inšpiráciou a obdivujú jeho vynikajúce vlastnosti, jeho vytrvalosť, húževnatosť, nezlomnosť, schopnosť prežiť. Vlk by nám mohol byť vzorom aj svojim rodinným spôsobom života a príkladnou starostlivosťou celej vlčej rodiny o potomstvo. Nenávisť k vlkom nie je nič iné, ako zhmotnenie nášho vlastného strachu. Zbavme sa svojho strachu a zbavíme sa aj nenávisti v duši. Vlka si dávajú do svojho názvu, alebo na svoju vlajku nielen ochranári, ale aj poľovníci. Naozaj sa teším, keď na stránkach poľovníckeho združenia, ktoré má vo svojej vlajke vlka čítam: "Medzi dlhodobé zámery nášho združenia patrí ochrana a vytvorenie podmienok pre život a záchranu veľkých šeliem (vlk, rys)." (Poľovnícke združenie Vlčie údolie). Na záver by som chcel vyjadriť želanie, aby nasledovnú mapku, kde je červenou farbou znázornené, kde sa vlk nesmie loviť celoročne nechápali poľovníci ako reštrikciu, obmedzenie, ale aby ju chápali ako ďalší krok k celoročnej ochrane vlka na Slovensku a aby želanie chrániť vlka celoročne nebolo iba želaním ochranárov, ale spoločným želaním nás všetkých.