Vyhľadávanie


Kontakt

Ing. Emil Grobauer
Tatranská 18
Prešov
08001

+421.517710398

E-mail: vega@vegamicro.sk

Plány, programy a vlci

07.06.2016 10:20

Zatiaľ čo vlci behajú po našich horách a lúkach a nik poriadne nevie, koľko ich je, byrokrati sa na nich chystajú už poriadne dlho. Byrokracia začína od hlavy draka, to znamená v Bruseli. Občas Brusel vymyslí aj čosi dobré a užitočné a občas zasa naopak. Nebudem hodnotiť Brusel, na to som príliš malý pán, ani nebudem bojovať s byrokraciou, ako Don Quijote s veternými mlynmi. Faktom je, že Brusel požadoval po Slovensku do 1. septembra 2015 oznámiť/predložiť Európskej komisii „prijatie plánu monitorovania vlka". Vyplývalo to z nariadenia Európskej komisie č. 2013/4081 EK na základe ktorého sa Slovenská republika zaviazala splniť prioritné úlohy. Okrem plánu monitorovania vlka malo Slovensko predložiť aj Program starostlivosti o vlka dravého. Doposiaľ nepredložilo, lebo uvedené dokumenty stále ležia na stole Ministerstva životného prostredia a čakajú na schválenie, hoci materiály už boli pripravené minulý rok. Podľa mojich informácií by sa tak malo udiať do konca júna 2016. Podobné programy starostlivoosti boli vypracované aj pre medveďa hnedého a rysa ostrovida. Rys je na tom najlepšie, žije skryto, skoro nikomu neprekáža a je celoročne chránený. Najkontroverznejší je po medveďovi vlk obyčajný zvaný tiež dravý. Ten sa prejavuje tým, že občas budí pozornosť v médiách strhnutím domácich zvierat, najčastejšie oviec, čo spolu s mediálnou masážou dokáže vzbudiť negatívne emócie. Navyše žije vo svorkách, ktoré dokážu uloviť aj statného jeleňa a to prekáža poľovníkom. Ochranári naopak hovoria o dôležitosti vlka ako vrcholového predátora v ekosystéme, ktorý dokáže pomáhať aj lesníkom. Vlk sa teda stáva predmetom dohadovania sa o jeho "škodlivosti" či "užitočnosti" medzi mnohými záujmovými skupinami, ako sú poľovníci, chovatelia hospodárskych zvierat, lesníci, štátni ochranári, neštátni ochranári, vedci, veterinári či obyvatelia dotknutých obcí. A tak pod tlakom európskej gilotíny boli uvedené záujmové skupiny fakticky prinútené sadnnúť si za spoločný rokovací stôl a prijať požadované dokumenty. Kto sa teda na Programoch starostlivosti podieľal? 

   Pracovná skupina pozostávala z týchto členov, ktorí sa schádzali na pravidelné rokovania, avšak o výsledkoch rokovaní toho verejnosť doposiaľ veľa nevie. 
   - Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,
   - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia ochrany prírody a krajiny
   - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Sekcia lesného hospodárstva a spracovania
     dreva, Odbor štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva,
   - Technická univerzita vo Zvolene, Katedra ochrany lesa a poľovníctva, Katedra fytológie,
   - Slovenská poľovnícka komora,
   - Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Ústav pre chov a choroby rýb a zveri, parazitológie, Klinika
     vtákov a exotických zvierat,
   - Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Lesnícky výskumný ústav Zvolen,
   - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora,
   - Združenie miest a obcí Slovenska,
   - Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou (Slovak Wildlife Society),
   - Lesoochranárske zoskupenie VLK
 
Pripomeňme si súčasný stav, kedy napriek tomu, že je vlk dravý chráneným druhom so stanovenou spoločenskou hodnotou, súčasne sa aj loví, čo je paradox, ktorý nám v Európe mnohí závidia a mnohí nad tým len nechápavo krútia hlavami. Ročnú kvótu lovu vlka určuje Ministerstvo  pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Doba lovu je stanovená od 1. novembra do 15. januára, resp. do doby, pokiaľ dôjde k naplneniu určenej kvóty lovu vlka dravého, okrem území vymedzených v § 71 ods. 1 písm. a), bod 6, písm. a), b), c) a d) vyhlášky a území európskeho významu, kde vlk dravý predstavuje predmet ochrany.
 
Čo nového by teda mal priniesť Program starostlivosti o vlka dravého? Navrhované boli nasledovné byrokratické bizarnosti:
   - povinnosť účasti poľovných subjektov na realizácii monitoringu,
   - lov prednostne posliedkou, postriežkou. Pracovná skupina môže rozhodnúť aj o love vlka
     na spoločných poľovačkách, mimo území európskeho významu, kde vlk predstavuje predmet ochrany,
   - v rámci jednej spoločnej poľovačky, jednej poľovníckej sezóny a jedného poľovníckeho revíru je
     možné usmrtiť najviac dvoch jedincov,
   - v prípade, že na určitých lokalitách bude povolený lov aj na spoločných poľovačkách a dôjde
     k odloveniu celej svorky (jej zdecimovaniu) nebudú uvedené lokality zaradené do procesu
     kvótovania,
   - na spoločnej poľovačke, na ktorej bude umožnený aj lov vlka dravého je možný maximálny počet
     tridsať (30) strelcov,
   - prehliadka uloveného jedinca priamo na mieste (okresný úrad OPPLH, ŠOP SR),
   - Bezodkladná povinnosť okamžitého nahlásenie uloveného jedinca na úrady (dôležitá z dôvodu
    prípadnej potreby zastavenia lovu po naplnení kvóty),
   - vyplnenie hlásenky a odobratie vzoriek.
 
Vidíme tu snahu opäť presadiť lov vlka na spoločných poľovačkách. Poľovníci sídlia vo väčšine záujmových skupín a tlačia. Nebolo by jednoduchšie zaviesť celoročnú ochranu vlka na celom území Slovenska tak, ako je to pri rysovi? A bol by koniec byrokracii. Koľko peňazí by sa tým dalo ušetriť v štátnom rozpočte ani radšej nepočítam, lebo by vám vlasy na hlave dupkom vstávali. Takto máme komisie, pracovné skupiny,  plány a programy a byrokrati majú svoju prácu. Len ten, koho sa to týka najviac o tom nič netuší. Vlk sa momentálne snaží udržať pri živote svoje potomstvo - vĺčatá. A my ostatní už čoskoro uvidíme, čo sa napokon byrokratom a záujmovým skupinám podarilo presadiť.