Vyhľadávanie


Kontakt

Ing. Emil Grobauer
Tatranská 18
Prešov
08001

+421.517710398

E-mail: vega@vegamicro.sk

Koľko máme vlkov?

02.03.2017 09:29

Článok s názvom "Koľko máme vlkov?" sa objavil v marcovom čísle časopisu Poľovníctvo a rybárstvo a tiež v časopise Myslivost. Autorom je Ing. Jaroslav Ďurík, ktorý sám o sebe tvrdí, že je lesník, bývalý profesionálny ochranár a poľovný hospodár so 47-ročnou poľovníckou praxou. V článku sa pán Ďurík obul do mediálne známeho ochranárskeho aktivistu, ktorého nemenoval, ale zrejme predpokladá, že všetci vieme, o koho ide. Tvrdí, že tento aktivista zavádzal, keď v roku 2011 vyhlásil, že odlovením 159 vlkov v sezóne 2010/2011 sme si na Slovensku vystrieľali polovicu vlčej populácie a že informácie o tom putovali dokonca až do Bruselu. Kto si dá tú námahu a overí si túto informáciu, tak zistí, že takáto informácia do Bruselu naozaj odišla. Konkrétne v tomto znení: 

"Podľa správy, ktorú predložila v súlade s článkom 17 ods. 1 Smernice Slovenská republika, sa v Alpskom regióne počet jedincov vlka dravého pohyboval k roku 2006 v rozpätí od 250 - 400. V Panónskom regióne sa počet jedincov vlka dravého na území Slovenskej republiky pohyboval v rozmedzí od 2 – 10 jedincov. Z uvedeného vyplýva, že aj pokiaľ by bolo možné akceptovať hornú hranicu Slovenskou republikou uvádzaného počtu jedincov vlka dravého na Slovensku, v Panónskom aj Alpskom regióne na Slovensku podľa tejto správy predloženej Slovenskou republikou žije 410 jedincov vlka dravého. Pokiaľ by počet jedincov vlka dravého vychádzajúci z údajov poskytnutých samotnou Slovenskou republikou bol stanovený v strede rozpätia početnosti populácie vlka dravého, vyplýva z toho, že populácia vlka dravého predstavuje 326 jedincov. Ako vyplýva z vyššie citovaných listín vydaných Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v jedinej poľovníckej sezóne 2010/2011 v priebehu necelých štyroch mesiacov, bolo na Slovensku usmrtených 150 jedincov vlka dravého. Z priemeru udávaného rozpätia v správe Slovenskej republiky poskytnutej v súlade s ustanovením 17 ods. 1 Smernice o biotopoch, predstavuje toto usmrtené množstvo takmer polovicu celkovej populácie vlka dravého. "

Pán Ďurík sa vo svojom článku snažil dokázať, že táto informácia, ktorá išla do Bruselu bola zavádzajúca. Dokazuje, že ak by tomu skutočne tak bolo, ako píše aktivista do Bruselu, potom by populácia vlka dravého bola na Slovensku vyhubená už v roku 2013. Nebudem rozoberať kvôli stručnosti metódu, ktorú použil pri dokazovaní pán Ďurík, ide o metódu používanú pri poľovníckom plánovaní. Číslo, z ktorého pán Ďurík vychádzal je 159, je to číslo zo štatistiky úlovkov vlkov plus úhynov a je teda dôveryhodné. Kto má bližší záujem, tak si určite jeho postup preverí v spomínanom časopise. Ja som si jeho postup a dokazovanie preveroval a nemám k nemu väčšie výhrady, rozoberal som to viac v diskusii na FB v skupine "Vlci" 2.marca 2017. Uvediem len, že dokazovanie bolo založené na predpoklade, že priemerný počet vlkov na 1 svorku je 5 a že ročný prírastok na 1 svorku sú 2 vĺčatá - pre upresnenie tie, ktoré prežijú do obdobia pred začiatkom lovu. Skúšal som do algoritmu dosadzovať aj iné hodnoty z rozsahu od 4 po 6 vlkov na 1 svorku a prírastok od 2 do 3 vĺčat. Vždy vychádzalo vyhynutie vlkov v časovom rozsahu do roku 2013 až do roku 2016/2017. Výpočet teda nie je citlivý na počiatočné hodnoty. Odborníci, ako Slavomír Finďo alebo Robin Rigg uvádzajú prírastok vlkov na 1 svorku 2 až 2,8 vĺčat, ktoré prežijú do začiatku obdobia lovu, resp. sa dožijú jedného roku, keby sa nelovili človekom. V spomínanej FB diskusii bolo namietnuté, že 250-400 vlkov v Alpskom regióne, je stav na jar pred rodením mláďat, to však bolo vyvrátené, pretože zo zdrojov, z ktorých vychádzala Slovenská republika v spomínanej správe jasne vyplýva, že ide o stav na jeseň. Predpoklad pána Ďuríka pri výpočte, že ide o stav na jeseň pred obdobím lovu bol teda správny. Bližšie v práci "The wolf in Slovakia, Slavomír Finďo, Robin Rigg & Michaela Skuban." V tejto práci sa  píše: "Using four different quantitative methods, the Slovakia Wolf Census Project estimated there to be 270–405 individuals in autumn 2005 and 166–255 individuals in early spring 2006 living wholly or partially in Slovakia." 

Nikto, vrátane Bruselu a pána Ďuríka si ale nevšimol, že údaje spolu časovo vôbec nesúvisia, lebo údaj o odhadovanom počte vlkov 250-400 platí pre rok 2006 a údaj o love+úhyne 159 jedincov pochádza zo sezóny 2010/2011. Od roku 2006 do roku 2010 sa populácia vlka na Slovensku určite zmenila, veľmi pravdepodobne vzrástla. Záver/informácia, ktorá bola zaslaná do Bruselu bola teda jednoznačne zavádzajúca a pán Ďurík si mohol ušetriť svoj výpočet a námahu. Dá sa súhlasiť aj s názorom, že "Je potom zarážajúce, že pri oficiálnych rokovaniach sa ich slovám (rozumej slovám odborne nepodkutých jednotlivcov) a ich argumentom prikladá oveľa väčšia vážnosť, ako pri väčšinovej odbornej verejnosti!" Pozrime sa však na ďalšie slová pána Ďuríka, ktorý sa zrejme považuje v tejto oblasti za odborníka, keď o vlkovi píše články do časopisov. 

V ďalšej časti svojho článku totiž pán Jaroslav Ďurík robí spomenutou metódou odhad jarných kmeňových stavov (JKS) vlka dravého na Slovensku a po rôznych subjektívnych matematických operáciách mu vyšlo, že jarné kmeňové stavy sú 356 jedincov organizovaných v 44 svorkách. Bohužiaľ tu už súhlasiť s pánom inžinierom nemôžem, pretože jeho modelové príklady č.2 a č.3 z ktorých pri tomto odhade vychádza predpokladajú skutočnosti, ktoré nevychádzajú z reality a sú to iba domnienky a nie čísla zistené výskumom v teréne. V modelovom príklade č.2 predpokladá, že priemerná svorka vlkov má 7 členov, že v roku 2010 bola odlovená tretina LKS (Letný kmeňový stav) a ročný prírastok sú 2 vĺčatá na svorku. V modelovom príklade č.3 priemerná svorka má 9 vlkov, v roku 2010 bola odlovená najviac štvrtina LKS a ročný prírastok sú dve vĺčatá. Ide teda o čistú špekuláciu, tieto údaje nie sú overené v teréne výskumom a zakladajú sa iba na domnienkach autora. Autor teda odhaduje jarný kmeňový stav populácie vlkov v podstate z ničoho - zo svojich domnienok. Presnejšie, zo svojich domnienok a z čísla 159, ktoré predstavuje lov+úhyn vlkov v sezóne 2010/2011. V Programe starostlivosti o vlka dravého sa však píše:

"Po zavedení kvót lovu vlka v roku 2009, a tiež po sprísnení evidencie ulovených jedincov na mieste v roku 2013 vykázaný počet ulovených vlkov výrazne poklesol, čo však vo veľkej miere súvisí aj s významným územným obmedzením lovu vlka od poľovníckej sezóny 2013/2014. Možno teda konštatovať, že po roku 1995 používať výšku lovu pre odvodenie trendu vývoja populácie nie je možné."

O to zarážajúcejšie sú závery a odporúčania pána Jaroslava Ďuríka. Napriek tomu, že odhadol stav vlkov pomerne nízko, teda 356 jedincov v roku 2016 na jar, tak pán Ďurík odporúča, aby sa lov vlka rozšíril na celý areál jeho výskytu na Slovensku a aby sa doba lovu rozšírila na obdobie od 1. októbra do 31.januára. Z čoho toto odporúčanie vychádza nevedno, aké argumenty k tomuto odporúčaniu viedli autor neuviedol, iba čosi naznačil, z čoho by sa dalo medzi riadkami vyčítať, že to je práve kvôli tomu, aby klesol počet nelegálne usmrtených vlkov. To je však iba môj dojem a čítanie medzi riadkami. Ak má pán Ďurík iný dôvod alebo argument, ktorým by dokázal obhájiť svoje odporúčania, môže samozrejme reagovať. Doplním ešte, že pán Ďurík odporúča zachovať kvóty a kontrolu úlovku zo strany Štátnej ochrany prírody. Rozšírenie lovu vlka na celý areál výskytu vlka by znamenalo porušenie dohôd s Maďarskom, Poľskom, Českou republikou, porušenie medzinárodných záväzkov Slovenska vyplývajúcich z členstva v EÚ a podpísaných dokumentov a porušenie aj našich zákonov, lebo v 5. stupni ochrany je zakázané vlkov usmrcovať. Bez ohľadu na to, ku akým číslam sa pán Ďurík dopracoval existuje množstvo dôvodov o ktorých som už na tejto stránke niekoľkokrát písal, prečo je potrebné zaviesť celoročnú ochranu vlka dravého na celom území Slovenska.

Odkaz na časť článku spomínaného v texte (celý článok je k dispozícii iba v tlačenej podobe v časopise Poľovníctvo a rybárstvo 3/2017):

www.pluska.sk/polovnictvo-rybarstvo/polovnictvo/polovnicka-prax/polovnicka-prax/polemika-vlkoch-kolko-ich-slovensku-mame-polovnici-manazovani-vlka-draveho-vyjadruju-zdrzanlivejsie-ako-ochranarski.html

V Prešove, 2.marec 2017, Ing. Emil Grobauer